Bratislavský
šermiarsky
klub

História

Žižka Bratislava 1964 - BŠK Martinengo Bratislava 2004 Z histórie šermiarskeho klubu.

Vznik bratislavského športového šermu možno datovať do 1. polovice 19. storočia. Vo svojom denníku písanom v rokoch 1823 - 24, počas zasadania Uhorského snemu v Bratislave, gróf Mikuláš Wesselényi uvádza, že v Bratislave navštevoval šermiarsku školu.
 
V r. 1828 vzniká v Bratislave „Bratislavský prvý uhorský šermiarsky spolok (Pozsonyi Elsö Magyar Vivó Egylet)“.
 

Ferdinand Martinengo

So šermom v Bratislave v 19. storočí je úzko spätý  aj Ferdinando Martinengo. Rodák z chorvátskeho Záhrebu (1822) sa už vo svojej mladosti prejavil ako nadaný šermiar, ktorého povesť sa rýchlo rozšírila po celej Strednej Európe. Pochádzal zo starej talianskej rodiny, ktorej korene siahajú až k prelomu 1. a 2. tisícročia. V mladosti vstúpil do služieb Liechtensteinského kniežactva,  z ktorých však zo zdravotných dôvodov po krátkej dobe vystúpil. Vzdelanie v šermiarskom umení získal v Budapešti udelením titulu „majster šermu“ v r. 1837. V r. 1838 mu bol titul potvrdený na Vojenskej akadémii vo Wiener Neustadt. „Paten“ podpísali taký šermiarsky majstri ako majster Louis Chappon, profesor šermu z Paríža, majster Thallhoffer, profesor na Vojenskej akadémii vo Wiener Neustadt, majster Tonnini, majster šermu z Milána a ďalší.
 
V r. 1844 opúšťa Viedeň a usádza sa v Bratislave, kde pôsobí v „Bratislavskom prvom uhorskom šermiarskom spolku“. V tom istom roku zakladá v Bratislave „Prvú telocvičnú a šermiarsku školu“. Súkromný ústav zakladá so súhlasom Bratislavskej mestskej rady. O jeho ďalšom pôsobení v šerme nám história mlčí až do r. 1888, kedy ho spomína ako čestného predsedu „Bratislavského šermiarskeho spolku“.
 
Ferdinando Martinengo pôsobil v Bratislave aj v iných oblastiach. V r. 1867 založil prvý zbor dobrovoľných hasičov. Angažoval sa v zavádzaní telesnej výchovy do školského vyučovania. Sám vyučuje na Vyššej reálnej škole kráľovského slobodného mesta Bratislava taliančinu a gymnastiku. Zakladá Spolok na podporu chudobných študentov bez rozdielu náboženstva. Jeho všestrannú činnosť ocenil cisár František Jozef I udelením viacerých vyznamenaní, medzi iným „Zlatým záslužným krížom“ a „Rytierskym rádom“. Z celej svojej duše bol bohatier a vodca. Umiera 28. februára 1895.   Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. 
 

Šermiarsky oddiel

V r. 1953 z iniciatívy kpt. Františka Michalka a Ing. Eugena Gejmovského vzniká pri Posádkovom dome v Bratislave jazdecký oddiel Žižka Bratislava. Pretože telovýchovná jednota musela mať podľa pravidiel tej doby 2 a viac oddielov, v r. 1955 pri TJ Žižka Bratislava vznikol oddiel moderného päťboja.
 
V r. 1964 po dohode predsedu TJ pplk. Fedora Bielika a šermiarskeho majstra mjr. Vojtecha Artima je založený šermiarsky oddiel. Majster Artim priviedol do oddielu silnú, ním vychovanú skupinu mladých šermiarov, ako bratia Kollárovci, Csicsai, Hnidiak, Ing. G. Surdus a iní. K tejto skupine sa pridáva Dr. Hrušovský. Zakrátko sa k oddielu pridal čerstvý absolvent trénerskej šermiarskej špecializácie FTVŠ v Budapešti Dr. Aladár Kogler, rodák z Rimavskej Soboty, v tej dobe už učiteľ na FTVŠ UK Bratislava. V r. 1969 prichádza do oddielu talentovaná pretekárka z Košíc Katarína Ráczová, žiačka prof. Pačeňovského. Nenachádza však spoločnú reč s majstrom mjr. Artimom a tak jej osobným trénerom  sa  stáva  majster  Dr. A.  Kogler.
 
V r. 1970 prichádza do oddielu silná skupina fleuretistiek z oddielu Lokomotíva Bratislava Júlia Zvalová, Marta Žilkayová a ďalšie. Medzitým oddiel vychoval viacero výborných pretekárov a aj trénerov ako boli súrodenci Hubenákovci, Dobos, Krpalová, Drobný a ďalší. V r. 1977 prichádzajú zo Slávie UK Bratislava Baránik, Bottan Nováková,  Halvaš  a  v  r. 1979  zo  Slávie SVTŠ  Dr. F. Bokes.      V r. 1981 odchádza
 
Dr. Kogler, CSc., ktorý trénoval aj Sláviu UK, do zahraničia (USA) a šéftrénerom sa stáva Dr. Hrušovský. K najvýznamnejším úspechom oddielu v tomto období patria výsledky  Katky  Ráczovej,  jej 3- násobná  účasť na OH (Mníchov, Montreal, Moskva), 2. a 4. miesto na MS jednotlivcov, titul akademickej majsterky sveta, 2 - násobná účasť družstva žien na PMEK vo fleurete (Turín 1975, 1976).
 
V r. 1981 končí vo vedení Šermiarskeho oddielu p. Jozef Kollár, st. Predsedom sa stáva   odchovanec  ŠO  Ing. Ladislav Hubenák.   V r. 1984  prichádza  do   oddielu Ing.Linder a privádza do ŠO veľkú skupinu odchovancov z Novej Dubnice ako Šebík, Batka, Horník, Orgoník, Štofaník, R. Doboš a ďalší, ktorí s domácimi pretekármi ako Henry Koléni, R. Jančich, Suballyová, Lángová, Balogh, Benca vytvorili veľmi silnú skupinu kordistov, ktorá žala úspechy na čs. planšiach. Na tejto skupine pretekárov vyrastajú súrodenci Karpišovci, Hanusovci, Angermayerovci, Mikulovci, F. Palko a ďalší. V r. 1988 sa ŠO rozrastá o mladú skupinu päťbojárov ako Račický, Čabrák, Chocholouš. V r. 1988 počas štúdií v Bratislave sa stáva našim členom súčasný prezident Českého šermířskeho svazu Mgr. František Janda.
 
Napriek ťažkej hospodárskej situácii, TJ sa snažila pomôcť v poslaní vychovávať mládež a zasväcovať ju do umenia športového šermu. Na menovaných generáciách šermiarov vyrastá ďalšia, ktorá má už miesto v slovenskej reprezentácii seniorskej, juniorskej i kadetskej. Sú to Janka Bottanová, Dada Barániková, Alex Gejmovský, Tomáš Bokes, Laco Setnický, Marek Linder, Števko Cipár, Jano Malina, Miro Christov, Maťo Karkalík. 
 
Šermiarsky oddiel mal i straty, odchodom do iných, spravidla konkurenčných oddielov. Jednalo sa o hotových pretekárov v najvyšších výkonnostných stupňoch. Také boli odchody zakladajúceho člena Ing. G. Kollára, odchovancov Mária Bulku, Petra Luknára i stále úspešnú reprezentantku Luciu Schnorrerovú. Vďaka vtedajšiemu predsedovi TJ p. pplk. F. Bielikovi sa podarilo, napriek silným tlakom z najvyšších telovýchovných miest udržať zmš. Katarínu Ráczovú-Lokšovú v ŠO.
 
Z výsledkov posledných období je potrebné spomenúť najmä 14. miesto Dáši Karpišovej na MSJ&K v šerme kordom junioriek, jej úspešné umiestnenia vo finále na niekoľkých SPJ v šerme kordom junioriek (Tauberbischopsheim, Budapešť), 32. miesto B. Bujnovského na MSJ&K v šerme kordom kadetov, 14. miesto L. Setnického na MEJ v šerme kordom juniorov, 27. miesto T. Bokesa na MSJ&K, 2x úspešná účasť družstva mužov v korde na PMEK v Heidenheime (2x 9. miesto, 1998, 2000) a množstvo titulov majstrov Česko - Slovenska, majstrov Slovenska a ostatných medailových umiestnení.
 
Šermiarsky oddiel pôsobil až do r. 1986 v telocvični Gymnázia na Dunajskej ul., potom rok v telocvični ZŠ na Lazaretskej ul., ďalšie 3 roky   v telocvični ZŠ na Tupolevovej ul. v Petržalke a od r.1991 pôsobíme vďaka Dr. Kolénimu tu v telocvični ZŠ na Dubovej ul.
 
Členovia oddielu zastávali viaceré významné funkcie v šermiarskom zväze, či už ako funkcionári, reprezentační tréneri, medzinárodní rozhodcovia alebo funkcionári v olympijskom hnutí. 
 
Vo Výbore TJ zastupovali šermiarsky oddiel Jozef Kollár st., Ing. Ladislav Hubenák, PhDr. František Bokes, Ing. Pavol Bottan a Ing. Marian Linder.
 
Tútorom ŠO za Výbor TJ bol až do svojej smrti p. Ján Ruža. S problémami, mnohokrát s ošemetnými otázkami sme sa mohli obrátiť i na aktuálnych predsedov p. pplk. Bielika a v závere aj na p. Dr. Koléniho.
 
Po r. 1989 dochádza v dôsledku zmenenej hospodárskej situácie na Slovensku,  v TJ Žižka k výraznej zmene v podpore Šermiarskeho oddielu. Celý rozpor sa vyriešil postupnou transformáciou do Bratislavského šermiarskeho klubu. V r. 1998 prišiel majster športu Peter Kurhajec s ponukou niesť v názve meno Ferdinanda Martinenga. Vedenie BŠK s nadšením ponuku akceptovalo, urýchlene vykonalo patričné kroky a v r.1999 zaregistrovalo BŠK s názvom „Bratislavský šermiarsky klub Ferdinanda Martinenga“ na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.